Mexické sny, španielska realita a osobné úspechy

Pri prechádzke niektorým zo španielskych miest môžete počuť rôzne prízvuky, mnohé z nich latinskoamerické. Ale čo vedie (či viedlo) mladých ľudí spoza veľkej mláky k tomu, aby si kúpili letenku, pricestovali do Španielska a od základu zmenili svoj život?

Keď istá kuchárka ponúkla Miguelovi (30 rokov, kuchár) v roku 2008 prácu v Španielsku, neváhal. „Priznávam, že Španielsko ma vždy priťahovalo. Keď som sem prišiel, zaumienil som si spoznať všetky jeho kúty a priučiť sa španielskej kuchyni,“ hovorí mladý Mexičan z Monterrey.

Víctor (28 rokov, umelec) navštívil Španielsko dvakrát, v rokoch 2007 a 2009, až sa napokon rozhodol definitívne zostať. „Druhýkrát som sem prišiel pracovať na niekoľkých umeleckých projektoch, ktoré organizujeme s kamarátom,“ priznáva a popritom píše správu na svojom mobile najnovšej generácie.

Zvedavosť priviedla za oceán aj Martína (27 rokov, hotelierstvo), ktorý tu začal svoje európske dobrodružstvo. Ešte v Mexiku sa od svojich španielskych známych dozvedel o možnosti vyštudovať v Španielsku inžinierstvo a keďže nemusel čeliť žiadnym jazykovým bariéram, rozhodol sa zapísať na Univerzitu v Málage.

 

Prekážky, ktorým čelili títo traja mladí Mexičania, sú úplne odlišné. Miguel, ktorý roky pracoval v rôznych reštauráciách a špecializoval sa na mexickú kuchyňu, nekompromisne hodnotí situáciu nelegálnych imigrantov v Španielsku. „Neustále čelíme mnohým prekážkam a problémom a tie bohužiaľ začínajú už na konzulátoch našich vlastných krajín,“ potvrdzuje.

Podľa správy Európskej komisie uverejnenej 3. júna 2013, je Španielsko v rámci Schengenu krajinou s druhým najvyšším počtom nelegálnych imigrantov hneď po Nemecku. Iba medzi 22. októbrom a 4. novembrom minulého roka odhalili 1 150 osôb.

Po prekročení hraníc

Hneď ako prekročia hranice sa situácia týchto ľudí radikálne mení a zraniteľnosť spôsobená chýbajúcimi dokumentmi vedie k jasnému porušovaniu ich ľudských práv. „V súčasnosti napríklad nemôžeme ísť k doktorovi, nemôžeme si prenajať byt alebo podpísať zmluvu s telefónnym operátorom. A dotýka sa to samozrejme aj práce – mnohí zamestnávatelia vám nedajú prácu, ak ste bez papierov, pretože sa boja vysokých pokút.“

Najmä zdravotná situácia je žalostná. Nelegálni imigranti nie sú chránení, nemajú prístup k španielskemu zdravotníckemu systému a neúspešne sa pokúšajú vymotať z klbka zákonov, ktoré im upierajú zdravotnú starostlivosť, na ktorú majú právo. Vo vážnej situácii sa nachádza 873 tisíc imigrantov, ktorým španielska vláda kráľovským dekrétom z 1. septembra 2012 odobrala zdravotnú kartu. Výkonná rada Ľudovej strany to ospravedlnila s tým, že sa tak „zabráni podvodom pri získavaní španielskej zdravotnej karty.“ Napriek tomu množstvo osôb a organizácií situáciu odsudzuje.

Mimovládna organizácia Amnesty International je jednou z nich. Pred niekoľkými mesiacmi prezentovala štúdiu „Labyrint vylúčenia zo zdravotníckej starostlivosti“, v ktorej analyzuje ťažkosti, ktorým imigranti čelia v prípade, že sa usilujú o prístup k zdravotnej starostlivosti v rôznych španielskych autonómnych spoločenstvách.

„Španielsko nemôže ospravedlňovať nedodržiavanie ľudských práv administratívnym členením krajiny,“ upozorňuje správa vo vzťahu k častému odopieraniu práva na zdravotnú starostlivosť, ktoré je garantované ústavou. Potvrdzuje to aj María Antonia Alcaideová, koordinátorka Amnesty International v Málage.

Hrozba repatriácie

Podľa Martína je neistota, že ho môžu proti jeho vôli poslať späť do vlasti, najväčším problémom nelegálnych imigrantov v Španielsku. Priznáva, že sám mal šťastie, keďže nikdy nemal závažnejšie problémy. Iba raz zažil „bežnú policajnú kontrolu na autobusovej stanici, zopár dní predtým, než mi malo vypršať študentské vízum,“ vysvetľuje.

Pred rokom Policajné riaditeľstvo vydalo usmernenie, ktorým vyslovene zakazuje rozsiahle diskriminačné zásahy voči ilegálnym imigrantom v Španielsku. Podľa zistení ombudsmanky, mimovládnych organizácii a iniciatív však tieto razie naďalej prebiehajú.

Jednou z iniciatív je aj Susedská brigáda dohliadajúca na dodržovanie ľudských práv. Ide o občanov vytvárajúcich hliadky, ktoré dozerajú na dodržiavanie práv nelegálnych prisťahovalcov a nahlasujú prípadné policajné razie. Na svojej webovej stránke brigády vysvetľujú svoj cieľ: „Odmietame neustále kontroly, ktoré prebiehajú v celom Španielsku. Policajti sú rozmiestnení na strategických miestach ako sú stanice metra, prestupné stanice, autobusy, námestia, telefónne búdky či vchody do škôl, a obťažujú a kontrolujú doklady ľudí len na základe ich výzoru.“

V skutočnosti bolo pre Martína najťažšie „získať povolenia, aby som mohol zlegalizovať  svoj život v Španielsku.“ Napokon sa mu podarilo získať doklady, ktoré mu umožňujú v Španielsku legálne pracovať. No nie všetci imigranti majú rovnaké šťastie.

Podľa oficiálnych zdrojov Policajného riaditeľstva zhromaždených Národným mechanizmom ochrany proti týraniu, Ministerstvo vnútra pripravilo v roku 2012 celkovo 153 repatriačných letov v spolupráci s Generálnym komisariátom pre kontrolu cudzincov a hraníc, a ďalších 13 letov v spolupráci s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ (FRONTEX). Dohromady bolo vyhostených 3 251 cudzincov.

Miguel to prirovnáva k situácii vo svojej krajine: „Najnepochopiteľnejšie je z môjho uhla pohľadu to, že veľké latinskoamerické firmy zvyčajne patria Európanom, čo sa mi samozrejme zdá nespravodlivé.“

Víctor sa medzitým zamýšľa nad súčasnou situáciou a uvažuje o dôležitosti osobných očakávaní každého prisťahovalca. „Myslím si, že väčšina ľudí verí, že im štát či systém vlády zabezpečí úspech, či už to bude úspech pracovný, ekonomický, a tak ďalej, a že im zlepší kvalitu života. Keď ľudia počujú, že v Španielsku je kríza, uveria myšlienke, že tu budú úspešný. Napríklad sa im zdá, že kurz ich domácej meny voči euru je výhodný, ale myslím si, že je tiež veľa ľudí, ktorí vedia, že to tak nie je a že úspech závisí od každého osobitne. Musíme sa usilovať žiť v krajine, ktorá nás bude emocionálne motivovať k dosiahnutiu želaného osobného úspechu.“

Autorka

Ruth de Frutos (Španielsko)

Štúdium / práca: žurnalistika

Jazyky: španielčina, taliančina, angličtina, základy portugalčiny

Európa je pre mňa… miesto, kde žijem a ktoré sa každý deň usilujem bližšie spoznať.

Twitter: @ruthdefrutos

Fotografovanie

Nacho Mayorga

Preklad

Eva Lalkovičová (Slovensko)

Štúdium: masmediálna komunikácia a žurnalistika / španielsky jazyk a literatúra

Jazyky: čeština a slovenčina – samozrejme :), španielčina, angličtina, trošku katalánčina a francúzština

Európa je pre mňa… najlepšie miesto, kde sa narodiť a žiť, neuveriteľná zmes ľudí a kultúr.

Preklad

Adam Oravec (Slovensko)

Štúdium: prekladateľstvo a tlmočníctvo (španielčina a portugalčina)

Jazyky: slovenčina, španielčina, portugalčina, angličtina a čeština

Európa je pre mňa… domov.

This post is also available in Bosanski - Hrvatski - Srpski, Català, Deutsch, English, Español, Français, Galego, Italiano, Magyar, Nederlands, Polski, Português, Română, Türkçe, [Main Site] and Ελληνικά.

Author: maria

Share This Post On

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

css.php