Migrácia je zápas

Migrácia je neľahký boj. Toto nie je príbeh o každodenných životných ťažkostiach, ale skôr o probléme začleniť sa do odlišnej spoločnosti. Tento problém vyúsťuje do neschopnosti niektorých ľudí usadiť sa kdekoľvek, dokonca aj vo svojej vlastnej krajine. Sedemdesiatpäťročný Grék Antonis Christakos, ktorý kedysi emigroval, sa so mnou podelil o svoj príbeh. Pri stretnutí mu ponúkam tradičnú grécku domácu anízovú pálenku ‚tsipouro,‘ ktorú má mimoriadne rád. Zdá sa pokojný a pripravený zodpovedať každú otázku. Je zvedavý, o čom presne sa budeme zhovárať. Zakrátko začína rozprávať svoj príbeh.

20130827 antonis 2

Antonis pochádza z južnej časti Peloponézskeho polostrova, z rodiny emigrantov. Už v mladom veku dobre vedel, čo znamená opustiť domov kvôli lepšej budúcnosti. Vraví, že jeho starý otec emigroval do Spojených štátov amerických „ešte predtým, než pojem ‚prisťahovalectvo‘ vôbec vznikol.“

Antonisov zámer opustiť Grécko nebol iba dôsledkom jeho „rodinnej histórie.“ Spoločensko-politická situácia, ktorá vznikla v Grécku po druhej svetovej vojne a následnej občianskej vojne však vytvorila dusnú atmosféru, ktorú ako člen liberálnej, radikálnej a hlboko demokratickej rodiny nemohol zniesť. Na začiatku šesťdesiatych rokov, keď sa Antonis chystal opustiť vlasť, existoval štátny certifikát ethnikofrones. Ten mal preukázať držiteľovu „lojálnosť ku krajine, štátu a právu.“ Išlo v podstate o nástroj tajnej polície na zbieranie informácií o občanoch. Gréci, ktorí chceli emigrovať, museli o certifikát požiadať. Tí, ktorí ho nemali, čelili veľkým ťažkostiam pri hľadaní práce, boli považovaní za nepriateľov štátu a podozriví z nelegálnych aktivít. Spojené štáty a Austrália, v tom čase obľúbené destinácie emigrantov, vyžadovali od Grékov, ktorí chceli vstúpiť do krajiny oficiálny dokument, teda napríklad onen štátny certifikát. V tom istom čase však zúfalo potrebovalo robotníkov Nemecko. V čase hospodárskeho zázraku mala krajina nedostatok pracovných síl. Antonis odišiel do Nemecka ako dvadsaťjedenročný v čase, „keď si Grécko takmer želalo zbaviť sa mladých, čo boli pre svoje radikálne zmýšľanie nebezpeční pre konzervatívnu spoločnosť.“

Zloží si okuliare a rozpráva o šoku, ktorý zažil, lebo sa mylne domnieval, že „ulice budú plné peňazí“, ako cítil, že „nerozumie ani nevie rozprávať“ v krajine s neznámym jazykom. Aký bol osamelý a ostatní grécki imigranti mu spôsobili iba problémy a neposkytli žiadnu pomoc. Antonis odišiel do Nemecka v domnienke, že byť Grékom tu bolo niečo výnimočné, ale okamžite pochopil, že „všetko, čo som sa naučil bolo zlé.“

Toto nepochopenie nového života ovplyvnilo aj proces jeho začleňovania sa do spoločnosti. Nebol schopný komunikovať a začleniť sa do komunity, bol sám v cudzej krajine, mal iba svoju prácu nekvalifikovaného robotníka. „Cítil som sa tam tak zúfalo, nemal som sa s kým porozprávať. Samovražda sa mi javila ako jediné riešenie,“ vraví. „Uprostred noci som stál sám pri Rýne, hľadel som na rieku a bol som pripravený skočiť.“

Gréci hovoria, že všetko zlé so sebou prináša aj niečo dobré. Antonis stretol v tú noc skupinku Nemcov a práve tí mu pomohli zmeniť život, socializovať sa a pozerať sa na život inak.

Zatiaľ čo v Grécku vládla vojenská junta, Antonis vstúpil do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). Aktívne sa zúčastňoval v odboroch a prihlásil sa na kurz sociológie, pretože cítil, že práca nekvalifikovaného robotníka mu dávala malé vyhliadky do budúcnosti. Po ukončení kurzu sa zamestnal ako sociálny pracovník v organizácii riadenej Evanjelickou cirkvou, kde prednášal imigrantom o kultúrnom šoku.

Najviac mu prekáža, že „Grécko nijako nepomáhalo gréckym imigrantom v Nemecku.“ Vyzeralo to, akoby sa Grécko chcelo týchto ľudí zbaviť. Pritom „Gréci v USA pomoc dostali, keďže boli príliš ďaleko na to, aby sa mohli len tak vrátiť.“ Grécke školy, ktoré v tom čase v Nemecku fungovali, sú dobrým príkladom. Žiaci, ktorí boli deťmi gréckych imigrantov, sa neučili nemčinu a tak sa nevedeli začleniť do spoločnosti. V tom čase sa niektorí Gréci rozhodli vrátiť z Nemecka späť do vlasti. Antonis zodpovedal za ich prípravu pred návratom a spomína si na ich pocity. „Grécko bolo pre nich vysnený svet, ako nejaký raj. No v skutočnosti to bol iba klam.“ Museli čeliť obrovskému množstvu byrokracie nariadenej štátom, aby sa mohli znova usadiť v rodnej krajine. A tak sa nakoniec mnohí museli vrátiť späť do Nemecka, lebo podmienky spojené s návratom do Grécka boli pre nich príliš tvrdé, zložité a pridrahé. Grécky štát sa snažil, aby to vyzeralo, že sa do Nemecka vracajú z vlastnej vôle a nie pre ich nespravodlivý prístup.

Antonis cíti, že je stratený Grék. „Človek, čo učil iných o kultúrnom šoku a migrácii, kým on sám nebol schopný zniesť bolesť, ktorú so sebou prinášajú.“ Keď sa po tridsiatich rokoch strávených za hranicami vrátil späť, usiloval sa zosúladiť svoj spôsob života v Nemecku s odlišnou realitou v Grécku. Vraví, že dnes je všetko povrchné. Nedokáže s Grékmi komunikovať na hlbšej úrovni. Pýtam sa, či chce znova odísť. Vraví, že by nezniesol nemeckú zimu a pohľad na sivé nebo od septembra do apríla. Túži po gréckom slnku a oblohe, ale hlboko vnútri chce aj svoje Grécko – miesto, ktoré by ho privítalo a kde by sa cítil ako doma, hoci by ho bol schopný opustiť, ak by si to vyžiadala politická situácia či životné podmienky.

20130827 antonis 1

Migrácia na ňom zanechala stopy. Má nezvyčajné postoje, názory i výzor. Jeho vyjadrovanie odzrkadľuje všetky kultúry a ľudí, s ktorými sa stretol. Človek pri stretnutí s ním cíti rešpekt. Antonisovi v očiach žiari to, po čom túži každý: iba láska, sloboda a porozumenie, bez ohľadu na národnosť. Vyžaruje z neho zmysel pre cestovanie, kultúru a svetoobčianstvo, hoci aj on z času na čas cíti beznádej, keď sa v živote objavia prekážky či bolestivé chvíle.

[crp]

Autorka

Anastasia Karouti (Grécko)

Štúdium / práca: anglický jazyk a literatúra, prekladateľstvo / pedagogika, prekladateľka, inštruktorka, maliarka

Jazyky: gréčtina, angličtina, rumunčina

Európa je pre mňa… moje hniezdo, odrazový mostík, miesto, kde ukázať môj potenciál; Akropola a božské svetlo Transylvánie.

Blog: caramelisedfruits.tumblr.com

Preklad

Adriana Herakova (Slovensko)

Štúdium: magisterské štúdium práva a medzinárodných vzťahov

Jazyky: slovenčina, čeština, angličtina, nemčina, začiatočníčka v ruštine

Európa je pre mňa… tam, kde je moje srdce!

Preklad

Lenka Černáková (Slovensko)

Preklad

Adam Oravec (Slovensko)

Štúdium: prekladateľstvo a tlmočníctvo (španielčina a portugalčina)

Jazyky: slovenčina, španielčina, portugalčina, angličtina a čeština

Európa je pre mňa… domov.

 

This post is also available in Bosanski - Hrvatski - Srpski, Català, Deutsch, English, Español, Italiano, Magyar, Nederlands, Polski, Português, Română, Türkçe, [Main Site], Ελληνικά and македонски.

Author: maria

Share This Post On

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

css.php

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. Viac info

Táto stránka má povolené cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby. Ak budete pokračovať v prehliadaní tejto stránky bez toho, aby ste si zmenili nastavenie cookies alebo kliknete na ´Súhlasím´, súhlasíte s používaním cookies.

Zavrieť