Zaplať len toľko, koľko sám uznáš za vhodné

Vo Viedni sa nachádza netypická reštaurácia, kde sa hostia môžu sami rozhodnúť, koľko za svoje jedlo zaplatia.

20130824 deewan 2

Viedeň, Gemeindebezirk číslo 9, pakistanská reštaurácia. Tri miestnosti a každá z nich zariadená v inom štýle. V prvej sa nachádzajú svetlosivé stoly a na stenách dekoratívne tabule z plexiskla, kde hostia môžu prispieť vlastnou myšlienkou alebo kresbou. V ďalšej miestnosti je detský kútik, gauč a knihami zaplnené poličky. Tretia miestnosť má na jednom konci bar a na druhom pódium. No to najdôležitejšie sa nachádza už hneď pri vchode do reštaurácie. Bufet. S piatimi hlavnými jedlami a dvomi dezertmi na výber určite nie je najväčším bufetom v meste, a či je najlepší, to musí každý návštevník posúdiť sám. Jedna vec je na ňom ale výnimočná. Platí tu jednoduchá, ale geniálna politika: sám hosť sa rozhodne, koľko ho bude jeho obed stáť.

20130824 deewan 18

Wiener Deewan – tak znie meno reštaurácie – svojím názvom pripomína pohovku či gauč typický pre krajiny stredného východu, akou je aj tá v druhej miestnosti domu. Alebo slávnu zbierku básní Johanna Wolfganga von Goethe. Obe konotácie by názov podniku celkom vystihovali, no majitelia sa k veci postavili pragmaticky a reštaurácia nesie meno ich rodiny. Natalie a Afzaal Deewanovci si otvorili reštauráciu na ulici Liechtensteinstraße číslo 10 v apríli 2005. Necelý rok predtým šéfkuchár Afzaal Deewan opustil Pakistan a prišiel žiť do Viedne. Pomyslenie, že by mal sedieť so založenými rukami čakajúc na udelenie azylu, mu nebolo práve príjemné, a tak spolu so svojou rakúskou priateľkou Natalie, s ktorou sa krátko po zoznámení aj oženil, začali hľadať jednoduchý stánok s občerstvením na prenájom. Napokon sa usídlili v priestoroch starej krčmy. „Bol to čudný pocit podpisovať nájomnú zmluvu pre steakhouse s názvom “Zum wilden Stier (Divoký býk), keď si vlastne chcete otvoriť pakistanskú reštauráciu,” smeje sa Natalie Deewanová.

Staré zariadenie, ktoré pozostávalo z kolies z voza a tradičného dreveného obkladu, bolo odstránené, stoly dostali nový náter a nábytok bol upravený v jemne orientálnom, ale pohodlnom štýle. Myšlienka ponúkať občerstvenie bola jasná hneď od začiatku, pretože podľa pani Deewanovej, „kari sa musí variť a podávať v obrovských hrncoch.“ Nová reštaurácia sa od začiatku snažila byť otvorená takému rôznorodému spektru ľudí, ako to len šlo. Rozdelenie rolí medzi manželmi bolo jasné: Afzaal sa postará o jedlo a Natalie o všetko ostatné; „Non-Food,” ako sama opísala svoje povinnosti. Medzi iným to zahŕňalo objednávky, účtovníctvo, vybavenie a zariadenie, reklamu a dizajn.

Všetko bolo pripravené na slávnostné otvorenie. Nápojový lístok mal slušné ceny, voda bola zdarma a k dispozícii priamo na stole. Jediný problém bol, že Deewanovci nemali žiadnu predstavu o tom, koľko by si mali účtovať za jedlo, keďže to bola ich prvá skúsenosť s prácou v pohostinstve. Spočiatku zamýšľali podávať jedlo v prvý týždeň pre všetkých zdarma. Malo to fungovať ako reklama, aby ľudia šírili meno reštaurácie medzi svojich známych. Tak sa aj stalo a bufet Deewan sa stal známym ako rakúsky unikát. Zaplať, koľko chceš bol nápad, ktorý dovtedy neexistoval v žiadnom inom podniku v krajine. Celý koncept bol vlastne umelecký experiment, a či bude fungovať dlhodobo, bolo vo hviezdach. Mladí podnikatelia investovali všetky svoje úspory do reštaurácie aj keď nemali žiadnu poistku. „Najskôr sme mali zmluvu s obchodníkom, ktorý chcel denne odkúpiť sto porcií jedla a ďalej ich predávať, čo by nám pomohlo pokryť aspoň náklady,“ hovorí Natalie Deewanová. „Lenže po otvorení reštaurácie sa už viac neukázal.“ „Pri pohľade späť sa to však zdá byť šťastím, pretože všetko šlo tak dobre, že by sme vôbec neboli schopní uvariť ešte ďalších sto porcií denne.“

Dnes, po viac než ôsmych rokoch, vo Wiener Deewan pracuje štrnásť zamestnancov, či už v kuchyni alebo ako obsluha. I keď reštauráciu na začiatku tvorili len dve miestnosti, po pár mesiacoch k nim majitelia pridali aj pivnicu ako ďalší priestor pre hostí. Každý mesiac sa tu odohrávajú hudobné „jam sessions“, kedy muzikanti z celého sveta tvoria hudbu s heslom „hraj ako chceš“, zatiaľ čo si hostia pri vedľajších stoloch ďalej vychutnávajú večeru. Rok čo rok sa Deewanovcom, ktorí v roku 2006 získali Cenu mladých podnikateľov od rakúskeho Ministerstva financií, darí slušne si svojou reštauráciou zarábať. Dôkazom sú ročné vyúčtovania, ktoré Deewanovci voľne sprístupnili na svojej webstránke. Doviedli ich k tomu neustále otázky, či sa dá na podobnej reštaurácii skutočne niečo zarobiť. „Niekedy,“ hovorí Natalie Deewanová, „Vytlačím naše denné príjmy novinárom, ktorí so mnou prídu robiť rozhovor. Na stránke si môžu zistiť koľko ľudí tu v ktorý deň bolo a akú sumu nám približne zaplatili.” Transparentné účtovníctvo je súčasťou imidžu reštaurácie Wiener Deewan. Deewan nie je neosobná reštaurácia, v ktorej hosť ostáva anonymný. Rokmi sa vypestovala jej štruktúra: niektorí čašníci tu pracujú už od otvorenia a manželia vďačia za pomoc aj mnohým ľuďom, ktorí k ich úspechu prispeli svojími pravidelnými návštevami. A navyše, je tu ešte „zaplať, koľko chceš“ politika.

© Heribert Corn

„Každý, kto sa k nám príde najesť, sa sám seba musí pýtať, aká je hodnota toho, čo dostal.“ Natalie Deewanová sa zamýšľa: „Na koľko si cením to, čo mám pred sebou?“ Už od prvých dní od otvorenia sa našlo mnoho ľuidí, ktorí sa s touto otázkou nevedeli vysporiadať. Napriek tomu, keď prišli druhýkrát, už mali v hlave nejakú predstavu o cene a upravili ju podľa toho či naposledy zaplatili príliš málo, či príliš veľa za to, čo tu zjedli. „Príliš málo“ je relatívny pojem. „Tri kritériá, ktoré ovplyvňujú koľko hosť zaplatí sú: množstvo, spokojnosť a jeho finančné možnosti,” vysvetľuje pani Deewanová. Vďaka neďalekej univerzite sú popoludní návštevníkmi reštaurácie najmä študenti, ktorí tu trávia čas medzi prednáškami. Neplatia tak veľa, ako napríklad hostia, čo tu strávia celý večer. Cez víkendy a počas školských prázdnin je priemerný príspevok vyšší, ale rokmi sa ustálil na konštantných päť eur za osobu. “Wiener Deewan je dvojaké miesto,” objasňuje pani Deewanová. „Hosť má možnosť vyjadriť svoju spokojnosť či nespokojnosť priamo tým, koľko nám zaplatí. Občas sa nájdu aj takí, čo nezaplatia nič, ale zvyčajne na to skrátka len zabudli a zaplatia dodatočne.“

20130824 deewan 17

Mediálne ohlasy, ktoré sa spustili oficiálnym otvorením reštaurácie “Deewan”, boli sprevádzané ešte niečím, čo poznačilo Afzaala Deewana a jeho pobyt v Rakúsku. Keďže jeho žiadosť o azyl bola v roku 2005 zamietnutá, požiadal o trvalý pobyt ako člen rodiny, vzhľadom na to, že bol vtedy s Natalie ženatý už šesť mesiacov. Aby dostal povolenie v Rakúsku ostať, musel sa vzdať svojej žiadosti o azyl. V roku 2006 však prišla do platnosti novela zákona, kvôli ktorej sa Afzaal odrazu stal v Rakúsku nelegálnym prisťahovalcom. Nastala absurdná situácia: Afzaal Deewan bol úspešný a oceňovaný podnikateľ, ktorý vytváral pracovné miesta vo svojej reštaurácii a odrazu mu hrozila deportácia z krajiny. Jediným riešením by bola cesta do Pakistanu, kde by musel čakať aspoň šesť mesiacov, kým bude jeho žiadosť o pobyt v Rakúsku preskúmaná. To by ale znamenalo aspoň dočasné zatvorenie reštaurácie Wiener Deewan. Zlom prišiel náhodou, keď na konci roku 2007 pakistanský prezident Musharraf vyhlásil šesťtýždňovú štátnu pohotovosť a Afzaal nemohol domov odcestovať. Bolo to práve dosť času na to, aby bola žiadosť Afzaala Deewana vo Viedni potvrdená. Odvtedy sa mu pravidelne darí predlžovať si povolenie na pobyt. Aby ho dostal, musí preukázať určitý minimálny príjem. Príjem, ktorý pre neho zabezpečuje práve Deewan. Inak povedané, ak sa pokladňa dostatočne neplní, Afzaal bude musieť Rakúsko opustiť. Ba čo viac, Afzaal Deewan varí pre svoj osud a spokojní hostia sú jeho zárukou, že bude môcť ostať v domove, ktorý si zvolil. A to robí Wiener Deewan ešte špeciálnejším miestom.

Autor

Alexander Kords (Rakúsko)

Štúdium / práca: žurnalistika, tvorivé písanie

Jazyky: nemčina, angličtina, čiastočne francúzština, španielčina a maďarčina

Európa je pre mňa… narodiť sa v komunistickej krajine, študovať v demokracii a žiť v bývalom impériu.

Blog: alexkordsblog.wordpress.com

Preklad

Eva Lalkovičová (Slovensko)

Štúdium: masmediálna komunikácia a žurnalistika / španielsky jazyk a literatúra

Jazyky: čeština a slovenčina – samozrejme :), španielčina, angličtina, trošku katalánčina a francúzština

Európa je pre mňa… najlepšie miesto, kde sa narodiť a žiť, neuveriteľná zmes ľudí a kultúr.

Preklad

Dagmara Fukasová (Slovensko)

This post is also available in Bosanski - Hrvatski - Srpski, Deutsch, English, Italiano, Magyar, Română, Türkçe, [Main Site] and Русский.

Author: maria

Share This Post On

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

css.php

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. Viac info

Táto stránka má povolené cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby. Ak budete pokračovať v prehliadaní tejto stránky bez toho, aby ste si zmenili nastavenie cookies alebo kliknete na ´Súhlasím´, súhlasíte s používaním cookies.

Zavrieť