Vyjadriť po rusky je iné, ako po španielsky

„Vyjadriť po rusky je iné, ako po španielsky. / Vyjadriť v oboch jazykoch. / Dvojnásobne nemožné.“. Týmito veršami Natalia Litvinovová, spisovateľka, ktorá píše po španielsky a prekladateľka z ruštiny, vyjadruje svoj životný postoj. Tieto dva literárne svety sa na okamih stretávajú v Meeting Halfway.

Natalia Litvinova
Natalia Litvinova (copyright: Fernando Quiceno)

Uvažovať nad Nataliou Litvinovovou je ako spomenúť si na ten moment z detstva, keď sme prvýkrát zistili, že pri kreslení žltou pastelkou po modrom pozadí získame celkom novú farbu. Slovami F. G. Lorcu môžeme povedať, že Litvinovová je zelenou farbou na farebnej palete poézie. Využila svoje bieloruské korene a polovicu svojho života strávenú v Argentíne a vytvorila básne ako napríklad táto:

Aullar como quién

Me fue dado el don de adentrarme en lo lejano.

Mas no el de retornar.

No es el abedul. Soy yo quien se estremece bajo su piel.

Volver en ruso no es lo mismo que en castellano.

Volver en los dos idiomas.

Doblemente imposible.

Vytie

Dostala som dar preniknúť do vzdialeného.

Nie však vrátiť sa.

To nie breza. To ja sa trasiem pod jej kôrou.

Vyjadriť po rusky je iné, ako po španielsky.

Vyjadriť v oboch jazykoch.

Dvojnásobne nemožné.

Natalia Litvinovová (zo zbierky „Prasklina“)

 

Táto báseň bude vďaka Meeting Halfway preložená do vyše desiatich jazykov (taliančiny, turečtiny, nemčiny, …). Myslíš, že v každom z jazykov to bude stále rovnaká báseň?

Nie, nebude rovnaká. V každej podobe získa vlastný výraz, inú atmosféru, výraznejší alebo slabší zvrat, vyznie šťavnatejšie, suchšie či tvrdšie, bude mať väčšie či menšie čaro.

Narodila si sa v roku 1986, keď došlo k havárii v Černobyle. Ovplyvnilo to nejako tvoj život?

Bol to jeden z dôvodov, prečo sme emigrovali do Argentíny. Černobyľ ovplyvnil môj jazyk, detstvo, spomienky, vyjadrovanie. Je to udalosť, ktorá je v mojom živote dosiaľ veľmi aktuálna. Viacerí moji spolužiaci, moji rovesníci, ktorí zostali po Černobyľskej havárii v Homeli, zomreli na rôzne choroby zapríčinené radiáciou. Istým spôsobom kúsok zo mňa odišiel s nimi.

Keď si v desiatich rokoch prišla do Argentíny, vedela si po španielsky?

Nevedela. Iba jediné slovo – „hola“. Pamätám si, že som sa pre svoju neznalosť jazyka išla prepadnúť od hanby. Neustále som sa hanbila, dokonca aj gestikulovať. Zmĺkvela som.

Mala si ťažkosti s učením?

Deti sa učia rýchlejšie. So susedkou sme sa hrávali na školu a týmto spôsobom som sa učila, najprv prostredníctvom obrázkov, ktoré kreslila do zošita, a neskôr prišli na rad aj slová. Školské učivo som sa učila naspamäť, aby som neopakovala ročník. Počúvala som sa, hoci som nerozumela významu slov, a aj keď to vyznie čudne, verila som, že vidím prúd svojich slov letieť vzduchom; neviem, všetko bolo pre mňa zvláštne.

Vždy som si myslel, že vo chvíli, keď človek začne čítať poéziu v cudzom jazyku, akoby dosiahol „vrchol“ učenia sa, lebo poézia je niečo ako duša jazyka, jeho najťažšie pochopiteľná súčasť. Kedy si začala rozumieť poézii v španielčine?

Poézii som nerozumela, bola taká čarovná. Zakaždým ma rozochvievala, podobne ako hudba. Nerozumiem hudbe. Šíri sa vo mne ako nejaká huba, ako mach. Vyjadruje ma celkom nanovo. Oslabuje ma a posilňuje zároveň.

A kedy si začala písať vlastnú poéziu v španielčine?

Keď som mala 13-14 rokov, potom čo som si prečítala v knižnici v školskom suteréne Lorcove básne. Ich muzikálnosť ma dostala, poézia sa mi javila ako zaklínadlo, ako nejaký čarovný nápoj, čo som potrebovala z času na čas znova namiešať, aby kúzlo pretrvalo ešte chvíľu.

Natalia Litvinova

Natalia Litvinova (copyright: Fernando Quiceno)

Prečo si sa rozhodla písať po španielsky, a nie po rusky?

Možno som podvedome chcela, aby si niekto moje básne raz prečítal, azda som mala v úmysle sa o ne s niekým podeliť – ten niekto by ich čítal a pritom by sa na mňa díval bez jediného slova.

Sú nejaké pocity alebo témy, o ktorých sa ti ľahšie píše v tom či onom jazyku?

Ak je téma jednoduchá, nezastavujem sa pri nej. Neoňuchávam ju, nesliedim. Ak je jednoduchá a nie ukrytá pod vrstvami, z ktorých ju treba „vyzliecť“… Ale keď nad tým tak premýšľam, možno by som ju mohla obliecť, nie?

V  básni ‚Tvoje oči sú mi popolníkom‘ píšeš: „Čítam Kafkov testament ako jedinečný ľúbostný list / v Paríži čoskoro nasneží. V Rusku tiež, iný sneh / jar príde bruchom.“ Metaforou o snehu protirečíš inému Argentínčanovi, Juliovi Cortázarovi, a jeho vete „v každom ohni oheň“. Čo si tým obrazom chcela vyjadriť?

„Tvoje oči sú mi popolníkom“ hovorí o dvoch druhoch snehu, od ktorého som odlúčená. Sneh v Rusku, v krajine môjho detstva, kam som sa nemohla vrátiť a sneh v Paríži, v krajine môjho milenca, ktorému som túto báseň napísala potajomky. V mojej prvej básnickej zbierke je sneh veľmi dôležitou metaforou, takou potrebnou ako vzduch, neuchopiteľný, nemožný sneh, ako láska, detstvo, ako keď človek zostane niekde navždy.

V básňach sa často vraciaš do detstva alebo vyvolávaš pocity, ktoré sa zdajú byť veľmi intímne. Keď osamote píšeš básne, uvedomuješ si, že tvoje dôvernosti sa napokon môžu dostať na verejnosť?

Strach a nepohodlie nemôžu nijako brzdiť moju tvorbu. Keď som pracovala na svojej prvej zbierke ‚Stepná‘, básne sa valili jedna za druhou ako zrelé ovocie padajúce zo stromov, nemohla som tomu zabrániť. Zozbierala som ich a začala starostlivo zdokonaľovať, ešte som nemala v úmysle ich vydať. V tom čase mi iba bolo jasné, že ak nebudem písať, nebudem schopná nastúpiť do vlaku, osprchovať sa alebo jesť. Písanie bolo pre mňa niečo, čo mi pomáhalo prežiť deň.

Zásadná otázka: čo je tvojim cieľom, keď píšeš?

A čo mám robiť, keď sa ma poézia zmocňuje? Veľakrát som sa usilovala napísať báseň o niečom konkrétnom, chcela som byť dômyselnejšia a dať básni tému. Nevyšlo to. Básne sa ma zmocňujú ako indiánsky rev a ja im načúvam. Občas mám pocit, akoby som pri písaní vytrhávala dni z kalendára a vykračovala smerom k večnosti. Ale aj smerom k prítomnosti, aby som ju odhalila.

Nepíšeš len vlastné básne, z ruštiny do španielčiny prekladáš aj poéziu iných autorov. Čoho sa pri preklade poézie najviac desíš?

Pri preklade mám na pamäti viacero vecí. Napríklad, že nesmiem báseň prezdobiť, nepridať jej na vážnosti, usilujem sa vnímať jej rytmus a melodiku. Zachovávam tiché miesta, ktoré autor do básne zapracoval. Preklad je práca, pri ktorej sa človek musí preniesť do básnikovej krajiny, precítiť jeho tep, sledovať nálady a povahu jeho tvorby. A navyše, prekladateľ dbá aj na to, aby po sebe nezanechal stopy.

Zisťuješ si informácie o autorovi, o ktorom práve prekladáš, aby si vedela, čo presne chcel povedať, alebo uprednostňuješ prekladanie na základe osobných pocitov, ktoré v tebe verše vyvolávajú?

Začala som s prekladmi básnikov, ktorí mi vyrážali dych, takých, čo ma zasiahli natoľko, že zmenili môj pohľad na svet, takých, z ktorých sa mi podlamovali kolená. Chcela som sa o tieto diela podeliť s priateľmi. Tak som začala prekladať ruských klasikov, básnikov „strieborného veku“ a niektorých básnikov „zlatého veku“ ruskej poézie. Teraz objavujem ruských básnikov v mojom veku. Skúmam ich životy, nadväzujem kontakty, zháňam ich fotky. Mám kolekciu fotiek všetkých básnikov, ktorých som preložila a začleňujem ich do svojho života, nedá sa inak.

Tvoje dielo preložili aj do francúzštiny. Dá sa preto povedať, že „existuješ“ v oboch svetoch – prekladáš a súčasne prekladajú tvoju tvorbu. Kde sa cítiš pohodlnejšie?

Necítim pohodlnosť. Utišuje ma. Keď ma prekladajú, teší ma to, ohromuje, zasahuje a zároveň tým o čosi prichádzam, už mi to viac nepatrí. Ani preklad pre mňa nie je pohodlný a to ma oduševňuje najviac. Každý básnik je pri preklade novou výzvou, novým nebezpečenstvom, novým jazykom.

Ktorých po rusky píšucich básnikov by si nám odporučila?

Alexeja Cvetkova, Čerubinu de Gabrijakovú, Arkadija Kutilova, Vladislava Jodaseviča, Osipa Madeľštama, Innokentija Annenskija, Velimira Chlebnikova, Marinu Cvetajevovú… A takto by som mohla vymenovať ešte aspoň desať ďalších.

A čo básnici píšuci po španielsky?

Miguel Ángel Bastos, Leopoldo María Panero, César Vallejo, Edgar Bayley, Raúl Zurita, Néstor Perlongher, Jacobo Fijman, Selva Casalová, Alejandra Pizarniková…

Na záver… Ktoré je tvoje obľúbené ruské slovo a čo znamená?

V ruštine sa mi páčia znelé slová, také, čo pripomínajú bzučanie hmyzu alebo syčanie.

A v španielčine?

„Abalorio“ (korálik, pozn.prek.) a „carámbano“ (cencúľ), vždy ma rozosmejú, páčia sa mi, lebo z nich srší muzikálnosť.

http://www.youtube.com/watch?v=eP4NA3U2Yjo

Natalia Litvinovová (*1986, Homeľ, Bielorusko) žije v Argentíne od roku 1996. Ako poetka vydala zbierku Stepná (po špan. Esteparia, vydavateľstvo Ediciones del Dock, 2010, Argentína), knižku veršov Nočné bľabotanie (Balbuceo de la noche, Melón editora, 2012, Argentína; preložená aj do francúzštiny pod názvom Balbutiement de la nuit), zbierky Prasklina (Grieta, Gog y Magog, 2012, Argentína), Neviditeľné rany (Cortes invisibles, Letras de Cartón, 2012, Čile), Zvieracia rosa (Rocío animal, La Pulga Renga, 2013, Argentína) a Všetko vzdialené (Todo ajeno, Vaso roto, 2013, Mexiko-Španielsko). Ako prekladateľka z ruského jazyka zostavila a preložila antológie Hluk existencie (El ruido de la existencia, Leviatán, 2013 – obsahuje tvorbu Jodaseviča a Jesenina), Pomýlené zrkadlo (El espejo equivocado, Melón editora, 2013 – s tvorbou Čerubiny de Gabrijakovej) a výber z tvorby Innokentija Annenskija, ktoré vyjdú vo vydavateľstve Vaso roto.

http://www.animalesenbruto.blogspot.de/

http://www.casajena.blogspot.de/

[crp]

Autor

J. Ignacio Urquijo Sánchez (Španielsko)

Štúdium / práca: žurnalistika a medzinárodné vzťahy

Jazyky: španielčina, angličtina, nemčina

Európa je pre mňa… zmes úžasných kultúr od Shakespeara po Cervantesa, od Rilského kláštora až po západ slnka na Roque Nublo.

Blog: www.ignaciourquijo.wordpress.com

Twitter: @nachourquijo

Preklad

Adam Oravec (Slovensko)

Štúdium: prekladateľstvo a tlmočníctvo (španielčina a portugalčina)

Jazyky: slovenčina, španielčina, portugalčina, angličtina a čeština

Európa je pre mňa… domov.

Preklad

Dagmara Fukasová (Slovensko)

This post is also available in Bosanski - Hrvatski - Srpski, Deutsch, English, Español, Français, Italiano, Português, Română, [Main Site] and Ελληνικά.

Author: maria

Share This Post On

Trackbacks/Pingbacks

  1. Entrevista con la poeta Natalia Litvinova | José Ignacio Urquijo Sánchez - […] Slovenčina: “Vrátiť sa po rusky neznamená to isté, čo po španielsky” […]
  2. Meeting Halfway | José Ignacio Urquijo Sánchez - […] Slovenčina: “Vrátiť sa po rusky neznamená to isté, čo po španielsky” […]

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

css.php

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. Viac info

Táto stránka má povolené cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby. Ak budete pokračovať v prehliadaní tejto stránky bez toho, aby ste si zmenili nastavenie cookies alebo kliknete na ´Súhlasím´, súhlasíte s používaním cookies.

Zavrieť