Polyamória – z troch uhlov pohľadu

Myšlienka polyamórie sa v poslednom čase čoraz častejšie objavuje v médiách. Základná myšlienka: viac než jeden vzťah. Čo to vlastne prináša účastníkom, aký je to pocit a ako sa k tomu vôbec človek dostane?

Cítiť niečo k viacerým ľuďom vlastne nie je žiaden problém. V rodinách to predsa funguje a u priateľov takisto, tých môžeme mať tiež viacero. Len čo sa však v tomto smere začne hovoriť o vzťahoch, začnú byť poniektorí skeptickí. Môže mať človek vari aj tých viac? Ľudia, ktorí polyamóriu praktizujú, v tom nevidia žiadny problém.

Význam slova „polyamória“ si človek jednoducho nájde aj na Wikipédii. Skladá sa z gréckeho slova „poly“, ktoré v preklade znamená „veľa, mnoho“ a latinského výrazu „amor“, t.j. „láska“. Na to, čo je  na tom naozaj zaujímavé, sa však zabúda: ako sa v skutočnosti cíti ten, kto má viacerých partnerov? Ako asi vníma fakt, že jeho partner spáva aj s inými? Prečo ľudia niečo také vôbec robia?

Gro tejto koncepcie (šanca, že ide o „veľa lásky“) sa ukrýva už v samotnom názve. Ako niečo také ľudia prežívajú napokon závisí od nich, dajme im teda priestor na to, aby sa vyjadrili.

20131111 - Polyamorie 1

Fotografia: súkromná

„Chcieť niekoho ovládať a kontrolovať je neférové a egoistické.“

Daniela (meno bolo zmenené), 31 rokov, Hamburg

Všetky moje doterajšie vzťahy boli monogamné. O nemonogamných vzťahoch (až na tie náboženské) som nikdy nepočula až do chvíle, keď mi o tom porozprával jeden kamarát, ktorý o mňa javil záujem a mal takéto vzťahy. Najprv ma myšlienka toho druhu fascinovala a pomyslela som si „Prečo nie?“ Z „Prečo nie?“ sa po nejakom čase stalo „Ale veď to naozaj funguje!“. Momentálne som jedným z „listov“ na „strome“ polyamórnych vzťahov, to znamená, že môj partner má veľa ďalších partnerov.

Ja osobne mám len jeden vzťah a ani v minulosti som nikdy nemala viac než jedného partnera, som však tejto možnosti otvorená. Ľudí v mojom živote nerozdeľujem do kategórií podľa stanovených kritérií, každý človek je pre mňa jedinečný a svojim spôsobom dôležitý. Som si istá, že ak by som mala viac vzťahov, odlišovali by sa od seba rovnako ako sa od seba odlišujú ľudia. Ak by som niekoho uprednostnila, bolo by to výlučne z praktických dôvodov ako napr. choroba alebo výchova detí.

Vďaka polyamórii som prišla na to, že  každý jednotlivec je dôležitý. Chcieť niekoho vlastniť a kontrolovať, čo robí, je podľa mňa hrozne neférové a egoistické. Polyamória núti ľudí, aby sa medzi sebou snažili komunikovať na rôznych úrovniach.

Žiarlivosť nepatrí k polyamórii, existuje naopak v iných kontextoch ako práca, priateľstvo alebo monogamia. Žiarlivosť pramení z pocitu neistoty, že nás môže nahradiť niekto iný, z obavy, že nie sme dosť dobrí. Na to, aby sa človek v polyamórnom vzťahu cítil dobre, však nestačí len komunikácia. Aj keď partneri prostredníctvom komunikácie odstránia pocity neistoty, je tu potrebná aj viera v samého seba. Ja osobne bývam niekedy žiarlivá, snažím sa ale pochopiť, kde majú tieto pocity svoj pôvod, aby som sa o tom s partnerom mohla porozprávať.

V minulosti som sa často stretávala s pohŕdavými reakciami na margo môjho vzťahu. Stretla som sa s názormi ako napr. že nedokážem mať iba jeden „správny“ vzťah, že je to „proti prírode“ alebo že sa len chcem správať ako „rebel“. Väčšina mojich priateľov a príbuzných nevie o tom, že žijem v polyamórnom vzťahu a ja sama sa stále neviem rozhodnúť, či mám o tom vôbec hovoriť aj s ľuďmi, ktorí nepatria do „poly kruhov“.

V princípe nejde o otázku životného štýlu, v prípade polyamórie ide o morálny aspekt. „Nechcem nikoho vlastniť a nemyslím si, že mi môj partner patrí. A napokon chcem, aby môj partner robil to, čo ho robí šťastným a ak to znamená, že bude mať viac partnerov, tak proti tomu nič nemám.“

„Je to predsa omnoho logickejšie. Všetci účastníci vedú plnohodnotný život.“

Matthias, 30 rokov, Hamburg

20131111 - Polyamorie 2

Fotografia: súkromná

Približne pred desiatimi rokmi som sa dostal k článku alebo k blogu, v ktorom sa písalo o tom, čo som ja už dlhší čas robil, nazvali to „polyamória“. Vtedy som si len pomyslel: „Aha, takže takto sa to volá.“

Takmer od začiatku som bol poly, len som nevedel, že sa to tak volá. Jednoducho som nedokázal pochopiť, prečo môže byť človek na jednej strane vo vzťahu iba s jednou osobou, ale na druhej strane môže mať veľa priateľov. Potom som sa však ocitol vo vzťahu s ženou, ktorá mala na vzťahové otázky podobný názor ako ja a tak sme to skúsili.

Každý z mojich vzťahov je pre mňa iný predovšetkým preto, že ich tvoria rôzni ľudia. Znie to banálne, ale fakt je, že sa prostredníctvom rôznych ľudí toho veľa naučím o sebe, o nich. Podieľam sa na viacerých životoch a to sú pre mňa často cenné skúsenosti, ktoré by som sám nikdy nemohol získať. Niektoré vzťahy sú nápadné kvôli istým vonkajším okolnostiam: rovnaké mesto, spolužitie atď., kým pre iné mám naopak menej času. Napriek tomu si nemyslím, že sú pre mňa niektoré vzťahy dôležitejšie než iné.

Polyamóriu pokladám za omnoho logickejšiu než ostatné typy vzťahov. Človek sa tak vyhne celej tej dráme okolo žiarlivosti, nikto si na nikoho nenárokuje a všetci účastníci si žijú svoj plnohodnotný život. Môžeme sa potešiť aj s inými, nikto nedokáže sám úplne naplniť potreby toho druhého, alebo to jednoducho zvyšuje šance na to, že jeden z partnerov bude mať práve čas.

 

20131111 polyamorie 4

Fotografia: súkromná

Žiarlivosť je pre mňa niečo nezmyselné a egoistické a pravdupovediac som jej nikdy nerozumel. Ostatní ľudia sú predsa samostatné osobnosti, na ktoré si nemôžem robiť nároky a chcieť od nich, aby tu boli len pre mňa. Okrem toho nie som z tých, ktorých zaujíma, čo k nemu ostatní cítia. Ja sa jednoducho teším z času, ktorý trávim s úžasnými ľuďmi a želám im, aby boli takí šťastní, ako sa len dá. Ak sú šťastnejší s niekým iným, je to úplne v poriadku.

Myslím, že často sú problémom práve čas a priestor. Keď niekto pracuje na plný úväzok, má menej voľného času a je tým pádom menej časovo flexibilný. Ak všetci partneri nežijú v tom istom meste, zo stretávania sa na diaľku sa stáva dosť veľký logistický problém. To môže byť na jednej strane dosť frustrujúce, vďaka dnešným komunikačným prostriedkom sa to však dá zvládnuť.

Keď niekomu poviem, že som poly, reaguje väčšinou pozitívne a začne sa ma na to vypytovať. Ako biely a sčasti heterosexuálny muž mám, čo sa týka mojich súbežných vzťahov, obrovskú výhodu oproti ženám, u ktorých to nemusí byť až tak kladne hodnotené. Najnegatívnejšie reakcie, s akými som sa doteraz stretol, boli typu: „To by určite nebolo nič pre mňa“. Hovorím o tom priamo, aby sa ľudia, ktorých to totálne poburuje, rovno zdržali poznámok.

„Je to ako keby vám zrazu darovali zopár ďalších zmyslov.“

Johannes, 35 rokov, Berlin

20131111 - Polyamorie 3

Fotografia: súkromná

Keď som prvýkrát počul o polyamórii, nevedel som si to akosi predstaviť. Potom som však spoznal jednu ženu, ktorá mi na našej prvej schôdzke povedala, že je poly. Bol som z toho zmätený. Ako môže niekto naraz chodiť s viacerými osobami? Pamätám si ešte, ako mi rozprávala o jednej partnerke, ktorá sa rozčuľovala nad ich spoločným ex-partnerom a bola presvedčená, že poly je blbosť. Moja známa jej vtedy odpovedala: „Žiť v polyamórii nie je problém. To on je problém.“ Vtedy som pochopil, že poly-vzťahy nebudú pravdepodobne z kategórie tých najjednoduchších. Ide o veľmi komplexnú sieť vzťahov a ich aktéri sa musia správať zodpovedne a čestne.

Ja osobne som s tým nechcel mať nič do činenia. Polyamória bola pre mňa vždy niečím, čo má od záväzkov na míle ďaleko. Potom však mojimi pochybnosťami niečo zalomcovalo. Spoznal som ženu, ktorú som od prvej chvíle považoval za fantastickú. Všimol som si ale, že ju sprevádzal akýsi muž. „Aha,“ pomyslel som si, „obsadená“, až kým so mnou ona sama nezačala flirtovať. O niekoľko dní sme si dohodli našu prvú oficiálnu schôdzku. Veľmi rýchlo mi dala najavo, že je poly. A bolo mi jasné, že by určite neakceptovala monogamný vzťah. Tak som sa rozhodol, že to vyskúšam.

Šiel som do toho najmä kvôli tomu, že ma veľmi priťahovala. Nemal som prakticky žiadnu inú možnosť. Zároveň som však bol aj trochu zvedavý. Aj keď náš vzťah trval iba necelý rok, bol to veľmi intenzívne strávené obdobie, počas ktorého som sa toho o sebe veľa naučil.

S rôznymi vzťahmi je to napokon ako s priateľstvami. Hoci sa niektorým z nich pre nedostatok času alebo diaľku venujem o čosi menej, každé je pre mňa dôležité, lebo je jedinečné. S mojimi poly-skúsenosťami to bolo podobne, len sa k tomu pridal sex a oveľa viac intimity. Išlo však vždy o iné úrovne. Nie je sex ako sex a intimita ako intimita. S každou z tých žien bola fyzická a emocionálna stránka o niečom inom.

Na polyamórii je pre mňa úžasný základný princíp otvorenosti. Som voľný a zároveň zaviazaný. Je to, akoby vám zrazu darovali zopár ďalších zmyslov, ktoré vám umožnia ešte raz spoznávať ľudí celkom novým spôsobom. Táto otvorenosť sa podpísala pod to, že sa zmenil aj môj vzťah k ženám. Ak si teraz o nejakej žene myslím, že je atraktívna, vnímam to ako prejav nesmiernej úcty a obdivu. Nie je mi to nepríjemné, práve naopak! A mám dokonca pocit, že to zo mňa aj vyžaruje.

Žiarlivosť je síce problém, ale aj ten má svoje riešenie. Bola to pre mňa prvá veľká prekážka, ktorú som musel prekonať. Moja priateľka mala dohodnuté stretnutie s iným partnerom a ja som si bol istý, že spolu budú spať. Bol som ako besný od žiarlivosti!  Potom som sa však sám seba spýtal, prečo mi to tak ide na nervy. Musím byť naozaj žiarlivý? Je to naozaj to, čo chcem cítiť? Veď ide iba o hroznú závisť. Musím byť závistlivý? Pritom mi bolo jasné, že žiarlivosť je veľmi úzko spojená s osobnou neistotou. Potom som raz priateľku videl s jej ďalším partnerom a vyzerali spokojne. Už som nebol závistlivý, namiesto toho som sa z toho kvôli nej tešil.

Som presvedčený, že mnoho ľudí si o poly-vzťahoch myslí, že sú zložitejšie než v skutočnosti. Samozrejme, že sú sem-tam komplikované aj bolestivé. Ale tak je to so všetkými vzťahmi, keď človek úprimne ľúbi.

Ja si však vôbec nie som istý, či som naozaj poly. Sú veci, ktorých by som sa už nechcel vzdať. Napriek tomu cítim, že potrebujem partnerku, s ktorou by som trávil viac času než s ostatnými. Na poly-vzťahoch sa mi páči, že nie je možné niečo vymedziť, asi len počkám, ako sa to celé vyvinie a uvidím ako to budem vo svojom vnútri cítiť.

 

[crp]

Autorka

Katharin Tai (Nemecko/Francúzsko)

Štúdium: európsko-ázijské vzťahy / medzinárodné právo

Jazyky: nemčina, angličtina, francúzština, čínština, japončina, švédčina

Európa je pre mňa… fantastické miesto, ktoré čaká na to, kedy ho objavíme.

Blog: www.gedankenstiele.wordpress.com

Twitter: @Whitey_chan

Preklad a korektúra

Anonymný

This post is also available in Bosanski - Hrvatski - Srpski, Deutsch, English, Français, Italiano, Magyar, Polski, Português, Română, Türkçe and [Main Site].

Author: maria

Share This Post On

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

css.php

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. Viac info

Táto stránka má povolené cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby. Ak budete pokračovať v prehliadaní tejto stránky bez toho, aby ste si zmenili nastavenie cookies alebo kliknete na ´Súhlasím´, súhlasíte s používaním cookies.

Zavrieť