Protesty na Ukrajine: Aká je situácia?

Ani po niekoľkých týždňoch, dokonca mesiacoch protestov sa nedá s presnosťou povedať, čo sa vlastne na Ukrajine deje. Tím Meeting Halfway zhrnul tie najdôležitejšie udalosti.

Nedá sa prehliadnuť, že správy a fotografie z Ukrajiny sú zo dňa na deň pochmúrnejšie: najmenej štyria ľudia zahynuli pri zrážkach s políciou, mnohých mučili, uniesli alebo zbili. Všetko sa začalo v novembri minulého roku v hlavnom meste Ukrajiny ako pokojná proeurópska demonštrácia, no situácia sa za posledné dva týždne zmenila na vyhrotený celonárodný konflikt medzi demonštrantami a štátom. Neveľké územie v centre Kyjeva sa stalo skutočným bojiskom. Prezident Viktor Janukovyč a jeho vláda nielenže nezvládajú kontrolovať situáciu v krajine, ale aj ich reakcie na požiadavky protestujúcich sú pomalé a váhavé i napriek tomu, že už ide aj o ľudské životy. Preto sa nepokoje šíria aj mimo Kyjeva, tisíce ľudí obsadzujú vládne budovy, požadujú prezidentovu rezignáciu a amnestiu pre všetkých väznených protestujúcich.

Protesty vypukli koncom jesene, keď ukrajinský prezident vycúval z podpísania asociačnej zmluvy s Európskou úniou v prospech záchranného balíka z Ruska v hodnote 15 miliárd dolárov. Pre viac než polovicu obyvateľstva, ktorá podporuje integráciu do Európskej únie, to znamenalo jasnú a nezvrátiteľnú zmenu kurzu v zahraničnej politike. O deň neskôr sa Námestie nezávislosti v Kyjeve stalo nervovým centrom asi najväčších masových protestov od Oranžovej revolúcie v roku 2004. Obyvatelia Kyjeva a ostatných regiónov zaplavili centrum hlavného mesta a na Majdane (Námestí nezávislosti) vytvorili základňu so stanovými tábormi a poľnými kuchyňami. Demonštranti sa snažili vyhýbať používaniu straníckych symbolov, no napriek tomu ich lídri troch hlavných opozičných strán začali podporovať a neskôr aj reprezentovať – sú to Arsenij Jaceňuk, líder najväčšej opozičnej strany Domovina, ktorú kedysi viedla uväznená expremiérka Julia Tymošenková; bývalý boxerský šampión a najnovšie politik Vitalij Kličko (strana Úder); a líder nacionalistov Oleg Tjagnibok (strana Sloboda).

Opozícia už veľakrát vyhlásila, že pokojný priebeh demonštrácií treba zachovať aj napriek nespočetným pokusom mladých, vyšportovaných mužov – ktorých podľa Euromajdanu údajne zaplatila vláda – vyvolať násilie. Aj po tom, čo ukrajinská poriadková polícia Berkut brutálne zbila protestantov, z ktorých väčšinu tvorili študenti, sa zmenilo iba jedno. Ľudia sa na námestí zabarikádovali a zostali tam utáborení takmer dva mesiace, zatiaľ čo sa vláda mlčky prizerala.

Kritický zlom nastal 18. januára, keď ukrajinský politici prijali nový, prísnejší zákon, ktorého cieľom  bolo potlačiť masové protivládne demonštrácie. Reakcia demonštrantov nenechala na seba dlho čakať. Tentokrát však masová nespokojnosť vyústila do násilia, keď skupina ľudí – údajne mladých extrémistov – začala hádzať na políciu Molotovove koktaily a kamene. Pri násilnostiach zahynuli najmenej štyria ľudia, desiatky protestujúcich a novinárov neunikli gumovým projektilom a obuškom. Polícia prenasledovala a unášala dokonca aj protestujúcich, ktorí už boli hospitalizovaní a to rovno z nemocničného lôžka. Na internete sa objavil znepokojujúci dôkaz policajnej brutality – video, ktoré zachytáva členov špeciálnych jednotiek Berkut ako ponižujú nahého demonštranta pri teplotách pod bodom mrazu.

Okrem toho, všetci, čo sa v tú noc nachádzali v blízkosti nepokojov dostali textovú správu v znení: „Milý podporovateľ, boli ste zaregistrovaný ako účastník masových výtržností.“

Všetky tieto udalosti vyvolali vlnu nepokojov aj v ostatných ukrajinských mestách, od západu až po rusky orientovaný východ, ktorý až doteraz zostával nezainteresovaný. Prezident Janukovyč pristúpil k rokovaniam s Euromajdanom až potom, čo sa protesty rozšírili po celej krajine. Keď opoziční lídri odmietli ponuku vysokých vladných postov, ktoré im navrhol prezident, vláda zrušila zákon proti protestujúcim a premiér Mykola Azarov podal demisiu. Na jeho miesto však vzápätí nastúpil Sergej Arbuzov, ktorý má údajne blízke vzťahy s rodinou prezidenta Janukovyča.

Na poslednom zasadnutí parlamentu poslanci odsúhlasili nový zákon, na základe ktorého bude amnestia udelená len v prípade, že protestujúci odstránia barikády a odblokujú všetky ulice a námestia v krajine s výnimkou tých, kde sa odohrávajú pokojné protesty. Okrem iného bude sloboda udelená len tým protestujúcim, ktorí sa zúčastňovali iba na pokojných demonštráciach.

Zdá sa, že tento mierny ústupok však Euromajdan neuspokojil. Naopak, ľuda sú rozhodnutí zostať na námestiach a pokračovať v obsadzovaní administratívnych budov, až kým neprepustia všetkých protestujúcich z väzenia, kým vládni predstavitelia nebudú potrestaní za policajnú brutalitu a prezident neodstúpi.

[crp]

 Autorky

Julia Bodnar

Autorky

Mariana de Araújo (Portugalsko)

Štúdium: teoretická fyzika

Jazyky: portugalčina, angličtina

Preklad

Veronika Fraňová (Slovensko)

This post is also available in Bosanski - Hrvatski - Srpski, Català, Deutsch, English, Español, Italiano, Magyar, Malti, Nederlands, Português, Română, [Main Site], Ελληνικά and Русский.

Author: ignacio

Share This Post On

Submit a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

css.php

Používaním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. Viac info

Táto stránka má povolené cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby. Ak budete pokračovať v prehliadaní tejto stránky bez toho, aby ste si zmenili nastavenie cookies alebo kliknete na ´Súhlasím´, súhlasíte s používaním cookies.

Zavrieť