Počet Španielov, ktorí prichádzajú do Nemecka, sa za jediný rok zdvojnásobil, no iba tretina z nich dokáže prekonať ťažkosti prvých mesiacov po príchode. Amaya, Pedro a Pablo hovoria o tom, aký je ozajstný život Španiela v Berlíne.
Čaute! Dnes sa sťahujem do Berlína na neurčito a nikoho v meste nepoznám, takže by som strašne rada išla na nejaké stretko alebo len tak si sadnúť na kávu. Samota je o ničom!
Tento odkaz, ktorý napísalo dievča menom Marta, sa v auguste objavil na nástenke facebookovej skupiny „Španieli v Berlíne,“ ktorá má vyše štyritisíc členov. Podobná, dokonca rovnomenná skupina, už prekonala hranicu 14 tisíc užívateľov. Obe stránky majú rovnaký cieľ – navzájom si pomáhať a uľahčiť tak zvykanie si na nové prostredie. Študenti, zamestnanci v doprave, inžinieri, umelci, nezamestnaní, zdravotné sestry… Skupina je plná ľudí, čo ponúkajú pomoc alebo o ňu prosia. Riešia všeličo, od komplikovaných papierovačiek na nemeckých úradoch až po to, kde nájsť lacného elektrikára.
Narazíte aj na takých, ktorí si podobne ako Marta jednoducho chcú nájsť spoločnosť, aby boli pre nich prvé a najťažšie dni v cudzom meste znesiteľnejšie. Práve takéto príspevky sú najčastejšie. Čoraz viac Španielov skúša šťastie v cudzine. Počet tých, ktorí odišli do Nemecka, iba za posledný rok vzrástol o polovicu. Zatiaľ čo v roku 2011 do Nemecka prišlo zhruba dvadsaťtisíc Španielov, v roku 2012 ich bolo už tridsaťtisíc. Vyplýva to z údajov nemeckého Spolkového štatistického úradu.
- Amaya Lópezová Ayalaová (vlastná fotografia)
Všetko nasvedčuje tomu, že ich počet bude rásť aj v roku 2013. Napríklad Amaya Lopezová Ayalaová do Berlína práve prišla a na spomínanej facebookovej skupine odpovedala na Martin odkaz:
Ahoj Marta! Ja som na tom podobne ako ty. Prišla som v piatok a zostávam na neurčito. Poobede chodievam na prechádzky po meste, aby som ho trošku spoznala. Nechám ti svoje číslo, aby si sa mohla ozvať, keď budeš chcieť (:
Amaya má 24 rokov a vyštudovala priemyselný dizajn. „Prihlásila som sa tu na magisterské štúdium produktového dizajnu, ale súčasne dúfam, že ma pobyt v Nemecku kultúrne obohatí, pomôže môjmu osobnostnému rastu a že využijem všetko, čo mi toto mesto môže ponúknuť.“ Plánuje ostať aspoň dva roky, „ale neskôr sa uvidí. Všetko závisí od okolností a od toho, ako sa veci vyvinú. Ťažko predpovedať budúcnosť a o to ťažšie pre nás a v tomto meste.“
Verí, že sa jej podarí nájsť si prácu v odbore, ktorý vyštudovala. „Všetci sem prichádzajú s takým úmyslom. Viem, že začiatky sú ťažké, ale nebudem sa vzdávať a ak si náhodou zo začiatku nenájdem nič podľa predstáv, zamestnám sa tam, kde sa bude dať. Treba začať skromne a postupne sa vypracovať.“
Na otázku, či sa pre život v cudzine musela niečoho vzdať, odpovedá jasne. „Vzdala som sa kopy vecí! Môjho domova, mojich vecí, rodiny, kamarátov, priateľa, mesta… Ale neberiem to tak, že sa niekoho alebo niečoho vzdávam, proste sa ti naskytne príležitosť a priatelia a rodina, teda hlavne rodina, tu vždy budú pre teba. Ak dovolíš, mám jednu radu. Treba prísť s odhodlaním dobyť svet, dať do toho všetko, lebo ak to nevyjde, človek sa vždy môže vrátiť domov.“
Iba každý tretí Španiel sa uchytí a zostane
Mnoho Španielov do Nemecka prichádza, no je aj veľa takých, ktorí sa rozhodnú pre návrat domov. Správa International Migration Outlook Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukazuje, že iba každému tretiemu sa podarí zvládnuť neľahké počiatočné mesiace pobytu v Nemecku.
- Pedro Sánchez (vlastná fotografia)
Pedro Sánchez má 24 rokov, je lekár a po roku strávenom v Berlíne sa rozhodol vrátiť domov. „Keďže som bol predtým v Nemecku na Erasme, veľa vecí ma neprekvapilo. Iba som si nikdy nedokázal zvyknúť na veľmi dlhú zimu, aj keď to znie ako klišé. Okrem toho to bolo prvý raz, čo som sa dostal do kontaktu s nemeckým pracovným prostredím a dosť ma prekvapili chladné vzťahy medzi kolegami. To sa nám Španielom zdá veľmi čudné.“
Okrem toho „najviac ma odrádzalo to, aké frustrujúce je, keď človek neovláda reč krajiny, kde žije.“ „Po niečo vyše roku života v Berlíne som dospel k záveru, že väčšie úspechy vo svojom odbore môžem dosiahnuť pri práci v rodnom jazyku. Aj odlúčenie od rodiny a priateľov bolo pre mňa bolestnejšie, než som predpokladal. V tomto zmysle som mal možnosť vybrať si, kde budem pracovať. Bohužiaľ som skôr výnimka, keď človek vezme do úvahy súčasnú katastrofálnu situáciu v Španielsku. Asi sa dá povedať, že mám šťastie.“
Ak by mohol vrátiť čas a stretnúť sa so svojím ja pred odchodom do Berlína, poradil by mu, aby „bol chápavý a trpezlivý vo vzťahu ku kultúrnym rozdielom. Voľný pohyb v rámci EÚ mi v tomto smere veľmi pomohol, no rozdiely sa nájdu vždy a treba byť oveľa ochotnejší a tolerantnejší, než doma. A ešte by som mu poradil, nech sa neprestane učiť po nemecky a usiluje sa zlepšovať, hoci to môže byť z času na čas frustrujúce. A samozrejme, nech si hneď po príchode kúpi poriadny kabát.“
Vyše polovica mladých Španielov je bez práce
Spomenuté ťažkosti podľa všetkého Španielov neodrádzajú, a tí do Nemecka naďalej prichádzajú, na čo má iste veľký vplyv aj miera nezamestnanosti, ktorá v Španielsku dosahuje 26,9 percent. Údaje sú ešte hrozivejšie, ak sa vezme do úvahy iba nezamestnanosť mladých ľudí. Podľa posledných výsledkov Eurostatu je bez práce 57,2 percent mladých Španielov.
- Pablo López Barbero (vlastná fotografia)
Pablo López Barbero má 27 rokov a magisterský titul z ekonomickej žurnalistiky. Bol jedným z tisícov nezamestnaných Španielov a dnes patrí do onej tretiny, ktorá sa v Nemecku udržala. Odišiel, aby si zlepšil pracovnú situáciu a tiež, aby „som si splnil svoj sen žiť v Nemecku.“ Vyšlo mu to. Prišiel v auguste 2012, našiel si prácu vo svojom odbore a „byt, kde sa cítim dobre.“ Neplánuje návrat domov, lebo „život, ktorý tu mám, sa mi páči.“ Okrem toho pochybuje, že by sa mohol vrátiť bez toho, aby musel urobiť krok späť vo svojej kariére.
Jeho kľúčom k úspechu bolo, že nemčinu ovládal už pred vycestovaním a navyše poznal krajinu vďaka študijnému pobytu Erasmus. Tvrdí, že mnohí Španieli prichádzajú do Nemecka s dosť nerealistickou predstavou o krajine. „Veľa z nich netuší, že aj tu je bieda, a dokonca aká…“ Väčšina Španielov, ktorých v Berlíne spoznal, je tu spokojná, „ale žiaden nemieni v krajine zostať nadlho. Myslím si, že je tu veľa ľudí, ktorí sa uspokojili s tým, čo majú, no akosi nedosiahli to, v čo dúfali. Dobré na živote v zahraničí je, že sú veci, ktoré vám prípadný neúspech vynahradia. Človek sa naučí jazyk a spozná nový svet. V Španielsku by títo ľudia boli nešťastnejší.“
Na Martin odkaz v skupine „Španieli v Berlíne“ iba za 24 hodín prišlo päťdesiatpäť odpovedí. Ľudia si zorganizovali stretnutia, vymenili si čísla a zaželali veľa šťastia novoprišelcom. Tretina z nich zostane. Zvyšok sa po niekoľkých mesiacoch bude musieť vrátiť domov. „Táto krajina nie je žiadne eldorádo,“ zdôrazňuje Pablo, „nech nemajú prehnané ilúzie. Ale tá skúsenosť, ktorú človek získa, keď žije v zahraničí, je na nezaplatenie a Nemecko je skvelá krajina, od ktorej sa je čo učiť.“
[crp]
Najnovšie komentáre