Angličtina ako rodný jazyk má tú výhodu, že človek dokáže komunikovať so zvyškom sveta bez toho, že by na to vynaložil extra úsilie. Je to ale výhoda či obmedzenie, keď sa chcete učiť cudzie jazyky? Svoje o tom vedia dve anglické študentky žijúce v Barcelone.
Nachádzaš sa v Nórsku, Taliansku, Portugalsku. Vojdeš do obchodu a chceš sa spýtať na cenu tovaru, ale nevieš jazyk. Čo urobíš? Bez pochyby je práve angličtina jazykom, ktorý ľudia využívajú na komunikáciu s celým svetom a tí, ktorí sa narodia v anglicky hovoriacej krajine majú tú výhodu, že sa ho nemusia ani učiť. Alebo nevýhodu? Emma Staplesová a Dymphna Murphyová, dve britské študentky na Erasme v Barcelone hovoria o tom, aké je komplikované byť polyglotom, keď sa s tebou každý rozpráva tvojím rodným jazykom.
„Po príchode do Barcelony ma prekvapilo zistenie, že hoci som prišla do španielsky hovoriacej krajiny, všetci študenti na výmene komunikujú v angličtine,“ komentuje Emma, ktorá prišla do Španielska v septembri minulého roku. „Spočiatku som sa snažila precvičovať si španielčinu, no nakoniec som to vzdala, a skončila som, tak ako ostatní, pri angličtine.“ S rovnakou situáciou sa stretáva väčšina Britov a Američanov pri cestách do zahraničia. „Spočiatku ma tešilo, že všetkým rozumiem, no priznávam, že to nie sú ideálne podmienky, keď sa chcete naučiť nový jazyk,“ objasňuje Dymphna.
Podľa údajov Európskej komisie za obdobie 2011-2012, je Španielsko jedna z najvyhľadávanejších krajín v programe Erasmus. V rámci rebríčka stovky vysokoškolských inštitúcií, ktoré prijímajú najviac študentov tohto typu, prvé štyri miesta obsadili práve španielske univerzity. Dokopy 39,300 ľudí zrealizovalo svoj študijný pobyt v tejto krajine. Číslo však zahŕňa iba študentov na výmennom pobyte, okrem nich je Španielsko atraktívne aj pre výmeny vyučujúcich, či pre ľudí odchádzajúcich v rámci Erasmu na pracovné stáže. Z takmer štyridsaťtisíc študentov, 2 688 prišlo do Španielska z Veľkej Británie, vďaka čomu sú Angličania štvrtou najzastúpenejšou národnosťou na španielskych univerzitách, hneď za Talianmi, Francúzmi a Nemcami.
Na rozdiel od Emmy, ktorá strávila štúdiom španielčiny desať rokov, Dymphna prišla do Barcelony mesiac pred začiatkom vyučovania so zámerom intenzívne študovať jazyk, aby sa tak dostala na jazykovú úroveň ostatných študentov. „Nikdy som sa neučila cudzí jazyk a bola som skutočne naivná, keď som si myslela, že za dva týždne zvládnem základnú gramatiku a budem môcť relatívne pohodlne komunikovať s okolím,” hovorí.
Hovorí sa, že španielčina nie je pre cudzincov ťažký jazyk, keďže slová sa čítajú tak ako sa píšu a vetná skladba je pomerne flexibilná. Napriek tomu, Dymphna vysvetľuje: „Dosť dlho mi trvalo, kým som si zvykla na rytmus španielskej reči, hovorové výrazy a niektoré dialekty.“ Emma taktiež priznáva: „Celú izbu som polepila lístkami s nepravidelnými slovesami. Tie som sa musela učiť najdlhšie, kým som si ich zapamätala.“
V anglických školách sa oveľa väčší dôraz kladie na štúdium prírodných vied než cudzích jazykov. Väčšina študentov jazyky nepovažuje za kľúčový predmet porovnateľný napríklad s matematikou. V Emminom prípade jej škola ponúkala francúzštinu, nemčinu a španielčinu. V jedenástich rokoch sa študent zapíše a v štrnástich sa môže rozhodnúť, či chce v štúdiu jazyka pokračovať alebo od neho upustiť. „Rozhodla som sa študovať španielčinu a históriu na Univerzite v Liverpoole, pretože som si uvedomila, že by som chcela vedieť španielsky viac, než len povinné základy.“
Na vysokoškolskej úrovni sa podobné rozdiely vo výučbe jazykov medzi jednotlivými štátmi zmenšujú. V skutočnosti, po dvadsiatich šiestich rokoch fungovania študijných pobytov v rámci Európy , až tri milióny ľudí aktuálne realizujú Erasmus v zahraničí. Navyše, v nasledujúcom období 2014-2020 Európska komisia plánuje uskutočniť takzvaný Erasmus+, ktorý má za snahu vylepšiť spoluprácu medzi inštitúciami, aby realizácia týchto projektov prebiehala jednoduchšie.
Avšak okrem základných jazykových a byrokratických otázok tieto dve študentky čelili dvojitej intelektuálnej výzve, keď si vybrali Barcelonu za miesto svojho študijného pobytu. Oficiálnym jazykom Katalánska je okrem kastelánčiny aj katalánčina, ktorou hovorí väčšina ľudí. Obe sa vrhli do štúdia jazyka s veľkým optimizmom, no nie všetko bolo tak ako si predstavovali. „Keď som sa pustila do štúdia katalánčiny na univerzite, zistila som, že nestíham udržiavať tempo. Bolo to ťažké. Na hodine španielčiny sa mi do reči plietli katalánske slovíčka a naopak. Profesor ma upozorňoval, ale ja som si vôbec neuvedomovala, že miešam dva jazyky. Pre mňa to všetko boli nové slovíčka,“ vysvetľuje Dymphna odovzdane. Na druhej strane, Emmu nestálo toľko námahy naučiť sa katalánsky, pretože už mala dobrý základ zo španielčiny. Hoci chcela pokračovať v štúdiu katalánčiny až bude jej španielčina na lepšej úrovni, už dokáže formulovať základné vety v oboch jazykoch. „Ak by som tu mala ostať žiť natrvalo, tak by som iste chcela naučiť sa poriadne katalánsky, no zatiaľ som spokojná s úrovňou, akú mám.“
Snaha zlepšovať sa v oboch jazykoch je naozaj pozoruhodná. Čo je zaujímavé, keď anglicky hovoriaci ľudia idú do kina, aby sa lepšie naučili jazyk, rozptyľuje ich pri tom fakt, že kvôli dabingu sa ústa hercov pohybujú inak, a často formou im viac zrozumiteľnejšou. „Navyše, vždy je ťažšie nadviazať priateľstvá s domácimi, ako s cudzincami ako si ty, čo je škoda, a vnímam to ako nevýhodu. Našťastie moja škola ponúka burzu jazykovej výmeny, čo mi pomohlo nájsť si kamarátov medzi španielskymi študentmi,“ vysvetľuje Emma, ktorá sa rozhodla prísť do Barcelony aj napriek tomu, že väčšina jej priateľov išla do Alcalá de Henares, aby našli nový okruh ľudí a stali sa o niečo nezávislejšími. „Niekedy sa Angličania nesnažia učiť nové jazyky len z arogancie. Chcem tým povedať, že niektorí ľudia si myslia, že ak celý svet hovorí anglicky, oni nepotrebujú vedieť iné jazyky. Ale v tomto nie sme všetci rovnakí,“ zdôrazňuje. Bezpochyby, Dymphna a Emma sú dobrým príkladom toho, ako aj napriek prekážkam je sila vôle tým najväčším impulzom k učeniu sa nového jazyka.
[crp]
Najnovšie komentáre