V prvom príspevku z novej série článkov zaoberajúcich sa témou jazyka pod názvom „Môj jazyk, môj domov“ vám predstavíme katalánčinu. Každý jazyk je domovom jedinečnej kultúry, o čosi odlišného pohľadu na svet. V tejto sérii príspevkov vám ľudia narodení v rôznych európskych regiónoch vysvetlia, čo pre nich ich jazyk znamená a prečo je také dôležité udržať ho stále živý.
EXTRA (vypočujte si text v katalánčine)
Takmer každý, kto navštívil Katalánsko, či už ako turista alebo študent na výmennom pobyte, sa stretol s niečím, na čo nebol pripravený: s katalánčinou, jazykom špecifickým pre túto oblasť, ktorým tu ľudia medzi sebou denne komunikujú. Neznalosť tohoto javu niektorých spočiatku prekvapí a v hlave im vyvstanú otázky: ide o dialekt španielčiny alebo samostatný jazyk? Hovorí ním každý, alebo už vyšiel z módy? Čím je iný, výnimočný? V nasledujúcich odsekoch zodpovieme na všetky otázky a pokúsime sa vysvetliť, čo tento jazyk znamená pre jeho používateľov.
Na začiatok, po katalánsky sa hovorí na väčšom území, než sa zdá: okrem Katalánska tento jazyk môžete započuť na Baleárskych ostrovoch, v blízkosti oblasti zvanej la Franja (oblasť na rozhraní medzi Katalánskom a Aragónskom), vo Valencii, kde má svoju vlastnú podobu, valencijčinu, v Andorre, v niektorých oblastiach francúzskych Pyrenejí a v meste Alghero na talianskom ostrove Sardínia. Denne používa katalánčinu viac než 11 miliónov ľudí. Neuveriteľné, však?
Napriek tomu je katalánčina oficiálnym jazykom iba v Katalánsku, Valencii, na Baleároch a v Alghere. Pre vašu predstavu: ide o románsky jazyk, ktorý spája francúzštinu so španielčinou, hovoriac samozrejme vo všeobecnosti. Je to jazyk, o ktorého existencii možno hovoriť už v deviatom storočí, hoci za prvú literárnu pamiatku v katalánčine sa považuje dielo les Homilies d’Organyà z 13. storočia, čo sú úryvky kázne určené ako predslov k evanjeliám. Katalánčina bola navyše počas mnohých storočí pod nátlakom cenzúry a rôznych historických udalostí, no aj napriek tomu sa jej podarilo pretrvať až do súčasnosti.
Ale čo robí tento jazyk výnimočným? Ťažko to vysvetliť, musíte s ním žiť. Ale aby ste si mohli urobiť predstavu, obsahuje množstvo prísloví a porekadiel príznačných pre región. Najkrajšie zo všetkého je rozmýšľať nad tým, ako vôbec vznikli a ako sa rozšírili po celom území. Z prísloví, ako je “ser quatre gats” (doslova: Byť štyrmi mačkami) vyjadrenie toho, že je niekde málo ľudí, alebo “bufar i fer ampolles (doslova: Fúkať a vyrábať fľaše zo skla) niečo jednoducho. Samozrejme, obsahuje aj nekonečné množstvo porekadiel ako “de mica en mica s’omple la pica” (voľný preklad: Pomaly ďalej zájdeš), výraz, ktorý sa používa na, čo znamená urobiť, čo je výraz vysvetľujúci, že krôčik za krôčikom toho človek dosiahne viac.
Ale okrem jazykových aspektov má katalánčina ako všetky jazyky svoju vlastnú podstatu. Myslím, že je dôležité udržať jazyk pri živote, pretože s každým zaniknutým jazykom svet prichádza o jedinečnú a odlišnú perspektívu. Rovnako ako eskimáci majú nekonečne veľa pomenovaní pre odtiene bielej a ostatné národy medzi nimi nevidia rozdiel, veľa katalánskych slov si v sebe nesie odkaz miestnych dejín. Odporučila by som tisíce spisovateľov ako Mercè Rodoredová, Salvador Espriu, Joan Maragall, Màrius Torres, Pere Calders… zoznam v podstate nemá konca kraja. Každý prispel svojou troškou k dnešnej podobe katalánčiny. Možnosť žiť na mieste, kde môžem bez rozdielu hovoriť dvomi jazykmi, po španielsky aj katalánsky, vnímam ako privilégium. Iste, je to len môj osobný názor, pretože sa nájdu ľudia, ktorí sa neidentifikujú ani s jedným z nich. Ale existuje čosi lepšie ako získať perspektívu dvoch odlišných jazykov a rozšíriť si tak videnie sveta? Áno, rozhodne mám veľké šťastie.
máj 21, 2017
úradným jazykom je aj v Andorre.