Británia sa rozhodla opustiť EÚ. Mladí Briti sú frustrovaní a znepokojení. Jedna z našich autoriek opisuje reakciu 48% voličov, ktorí chceli zostať súčasťou Európy. Aký je život v Británii po „Brexite“?
Nikdy nezabudnem na moment, keď som si v piatok ráno, 24. Júna, vypočula správy. Najprv som bola v šoku, neverila som. V zapätí ma však zachvátil pocit hnevu. Čo si asi teraz o nás myslí Európa a zvyšok sveta? Že sme sebeckí a pohŕdaví odchovanci Strany za nezávislosť Spojeného kráľovstva (UKIP). Nahnevalo ma, že hlas 48% ľudí, ktorí sa rozhodli, že chcú zostať v EÚ, nebude vypočutý na medzinárodnej úrovni. Nahnevalo ma aj to, že proste nebolo po mojom. A nakoniec prišla hanba, ktorú som do teraz úplne nestriasla.
Tieto dni po referende sú pre mňa ťažké; som znepokojená. Veľmi som chcela, aby sme zostali v EÚ. Chcela som, aby sme aj my sedeli medzi dospelákmi a pomáhali tvoriť a upevňovať konštruktívny a najmä fungujúci systém medzinárodnej spolupráce, ktorú tak obdivujem. Časť svojho mladého života som strávila vo Francúzku aj v Nemecku štúdiom jazykov, literatúry aj politiky a bez štipky irónie sa nazvem eurofilom. Európa ma vždy fascinovala a inšpirovala. Je mojím druhým domovom, kde nájdem útechu ale aj vzrušenie. Nikdy by som si nebola pomyslela, že môj názor a skúsenosti sú nezlučiteľné s britskou politikou a verejnou mienkou. Toto hlasovanie ma vyviedlo z omylu.
Tak ako je Meeting Halfway inšpiráciou pre nás, európskych prekladateľov, zdá sa, že idea “já, já, já, jenom já” je veľkou inšpiráciou pre mnohých Britov. Nepriateľský, miestami až nadradený postoj Británie k Európe nie je nič nové. Napadá mi “legenda” o titulku v nemenovanom anglickom denníku zo začiatku 20. storočia: “Hmla v tunely. Kontinent odstavený.” Myslela som si, že takýto postoj patrí do oddelenia vtipov a anekdot, nie do serióznej spoločnosti. Výsledok referenda ma vskutku prekvapil. Vyzerá to tak, že som predsa len naivný ignorant. Nikdy som si neuvedomila ako sa zvyšok Británie môže pozerať na Európu a jej inštitúcie.
Mnohí moji kamaráti a kolegovia sú z výsledku referenda rovnako zmätení. Keď čítam vyjadrenia európskych národov, ktoré boli pre mňa domovom, cítim sa bezmocne. Mám taký pocit, že nevieme dostatočne efektívne vyjadriť ako veľmi chce mladá generácia Britov zostať v Európskej únii. (73% voličov od 18 – 24 rokov si vybralo Európu) Dúfam, že naši európsky susedia vedia, že mladí Briti vo veľkom podporovali zotrvanie v EÚ.
Vo víre dočasného politického a ekonomického chaosu si ľudia, najmä tí mladí, bez ohľadu na politické preferencie, začínajú uvedomovať, že už takmer nespoznávajú krajinu, v ktorej žijú. A nie je to len rozčarovanie z výsledkov. Ako keby sa Británia zo dňa na deň zmenila na nepoznanie, čo je logicky samozrejme nemožné. Toto referendum odhalilo stránku Británie, o ktorej sa mi v živote nesnívalo, no ktorá očividne existovala a existuje. Ešte veľa toho treba spraviť, aby sa životy ľudí v tejto krajine zlepšili. Treba rozoznať, kto je nespokojný a zapojiť ho do hľadania riešenia. Fakt, že si to začíname uvedomovať je slabým svetielkom na konci dlhého a nekončiaceho sa tunela.
V „po-referendovej“ Británii sa musíme popasovať s nejedným sklamaním či zádrheľom. Pocit bezmocnosti a frustrácie z referenda, o ktoré Briti nikdy nežiadali; nad ktorým mnohí očividne nikdy riadne nepremýšľali. Alebo fakt, že som si síce svoj názor povedala a odhlasovala, je však bezpredmetný. Je mi na vracanie z toho, že výsledky referenda potešili Donalda Trumpa. Ešte viac sa mi hnusí podpora ľudí ako Marine Le Pen Rovnako dôležité je však zmieriť sa s demokratickým rozhodnutím a snažiť sa zmierniť škody, ktoré toho rozhodnutie napáchalo.
Osobne sa ma táto zmena príliš nedotkne. Stále budem cestovať po Európe, učiť sa nové veci a hľadať inšpirácie. Neviem si predstaviť, že by to tak nebolo. Neviem či sa tak jednoducho zmierim s tým, že sa politika mojej krajiny uberá iným smerom než by som chcela.
Je ťažké udržať svoje pocity na uzde, keď vaša krajina rozhoduje o vás a vašich rovesníkoch bez toho, aby zobrala do úvahy váš názor. Dúfam, že naše emocionálne rozhorčenie dokážeme potlačiť, aby sme mohli začať konštruktívne pomáhať pri vytváraní nového vzťahu Británie s Európskou úniou. Nasledujúce obdobie bude obrovskou skúškou nielen pre Britániu, ale aj Európu. Mnoho ľudí si, tak ako ja, zvolilo zostať v EÚ. Preto mám nádej, že sa dokážeme spojiť a znova sa priblížiť Európe, napriek prekážkam, ktoré nám hádže pod nohy neustále zmenšujúci sa počet „Brexiterov“.
[crp]
Najnovšie komentáre